picjumbo-com_hnck1211

Hľadal prácu a našiel sám seba (príbeh kandidáta a možno aj ten váš)

Peter Repčík / 20.9.2014

sebadovera

Rád by som sa podelil o skúsenosť s pánom Repčíkom pri hľadaní nového zamestnania.

V súčasnom zamestnaní som sa dostal do nepríjemnej situácie. Poznáte to, úlohy sa len hrnú, nikto nedokáže oceniť pracovné nasadenie, chýba Vám spätná väzba a pomaly ale isto strácate motiváciu, sebadôveru a silu s týmto stavom niečo urobiť. Pokiaľ sa niečo nepodarí podľa predstáv vedenia, vina sa valí na Vás, Vašimi úspechmi sa chvália iní ľudia a časom je Vašim jediným cieľom urobiť si dobré alibi, aby Vás nemohli „dostať“. Nikto už nevidí, že ste úspešne dodali všetky projekty a že ste vytvorili aplikáciu, ktorá je vlajkovou loďou spoločnosti a bola vytvorená s minimálnymi nákladmi oproti konkurenčným produktom.

V ten moment som sa rozhodol zmeniť zamestnanie, pretože tento stav je samozrejme dlhodobo neudržateľný a ešte Vám hrozí psychický kolaps.

Lenže po cca 1/2 roku neúspešného hľadania Vám už dochádza nádej na zmenu. Nie všetky pozície Vám sedia, alebo sa umiestnite pravidelne na druhom mieste (už si naozaj myslím, že toto spoločnosti píšu všetkým neúspešným kandidátom). Hovoríte si „Prečo by niekto chcel zamestnať práve mňa?“. Myslíte, že už na to nemáte a pomaly sa zmierujete so situáciou, ktorú si pre Vás „osud“ nachystal.

Práve v tom období zazvoní telefón a ozve sa pán Repčík s ponukou zamestnania. Poviem si, že nemám, čo stratiť. Ďalší neúspešný pohovor mi už predsa nemôže ublížiť.

S pánom Repčíkom sme si dohodli osobné stretnutie a to bol kľúčový okamih, kedy sa veci začali meniť. Prekvapil ma „odlišný prístup“, keď sa predo mnou nezjavil klasický „kravaťák“, ktorý Vám rozpráva o firme snov a ako sa tam perfektne hodíte. Ale prišila sebavedomá vyrovnaná osoba, s presvedčivým a férovým jednaním, ktorá sa na nič nehrá. Chvíľami som sa cítil, akoby som sedel v krčme s dlhoročným kamarátom.

S pánom Repčíkom sme viedli cca 1hod. rozhovor, kde sa reálne zaujímal o moje skúsenosti, vízie, ciele. Neviem čím to je, ale bol som ochotný zveriť viac ako na iných pohovoroch. Dokonca som hovoril o svojich problémoch a určite som dal najavo veľkú dávku neistoty. To som zo začiatku ľutoval, ale na druhú stranu som si vďaka tomu veľa vecí ujasnil.

Pracovná ponuka bola zaujímavá, ale samozrejme nie pre mňa – prečo by mali mať záujem práve o mňa zo všetkých kandidátov? Lenže pán Repčík sa nenechal odradiť a dohodli sme sa, že sa pôjdem do danej spoločnosti nezáväzne pobaviť. Vďaka nášmu rozhovoru som pochopil, že moje úspechy nie sú len maličkosti a prebudila sa vo mne potlačená chuť niečo dokázať a vydať sa proti ťažkým výzvam s odhodlaním a sebadôverou.

Pracovný pohovor v spomínanej spoločnosti prebiehal perfektne. Cítil som sa uvoľnene a hľadaná pozícia presne odpovedala mojim skúsenostiam, ba čo viac – tím ľudí bol priateľský, otvorený a moje nadšenie a sebavedomie začalo stúpať. Síce som stále neveril, že to môže vyjsť, a môj pocit umocňovalo stretnutie ďalších „nastajlovaných“ kandidátov pri odchode. Dostal som za úlohu  vypracovať „minipojekt“, do ktorého som sa hneď pustil. Po odoslaní vypracovanej úlohy som bol prizvaný na druhé kolo a tu som zistil, že ako jediný som projekt vypracoval inak ako všetci ostatní uchádzači (nevyžiadal som si doplňujúce informácie, apod.). Tu som si bol takmer 100% istý, že toto je konečná, ale povedal som si, že je to aspoň výborná skúsenosť a bol som rád, že sa z toho môžem poučiť.

Veľké prekvapenie nastalo o pár dní, keď som zistil, že si ma vybrali a všetko vyzeralo úplne dokonalo. Lepšie financie, super kolektív, perspektívna spoločnosť. Mal som veľmi málo času na rozhodnutie – a v tom som si začal uvedomovať pár vecí. Tak dlho som čakal na túto chvíľu, ale vnútri som cítil, že to nejako môj problém nerieši. Zapracovalo srdce, rozum som potlačil a nakoniec som sa rozhodol ponuku neprijať, ale dal som si za cieľ, že zmením svoju situáciu v súčasnom zamestnaní.

Spätne to hodnotím tak, že ja som skutočne nehľadal nové zamestnanie, ale obnovenie sebadôvery a pocitu, že „mám na to“. Teraz mám po cca 2 mesiacoch vyšší plat, lepšie vzťahy v kolektíve, viac rešpektu a čo je najdôležitejšie poznám svoju cenu.

Týmto by som sa chcel veľmi poďakovať pánovi Repčíkovi za schopnosť reálne sa zaujímať o ľudí, za to, že dokáže oceniť skúsenosti, vyhodnotiť potenciál a vytipovať pozíciu šitú na mieru danej osobe. Takýchto ľudí je na pracovnom trhu málo a ja osobne beriem túto skúsenosť veľmi pozitívne, pretože si myslím, že nový smer by som hľadal ešte veľmi dlho.

Pokiaľ sa budem v budúcnosti rozhodovať o zmene zamestnania, pán Repčik bude prvá osoba, ktorú budem kontaktovať.

Ladislav Tóth