picjumbo-com_hnck1211

Sila prvého dojmu

Peter Repčík / 16.8.2012

Zaujímavé a plnohodnotné interviá sú také, v ktorých vytvoríme priestor, kde sa môžu kandidáti naplno prejaviť a kde si sami pre seba necháme čas na to, aký dojem na nás spravia.

.

Vysvetlím vám, čo tým myslím. Pár dní dozadu som sa stretol s jedným kandidátom, s ktorým sme sa šli baviť o technickej pozícii konzultanta. Hneď v úvode mi kandidát pripomenul, že si nie je istý tým, či toto stretnutie k niečomu bude. Mal hrubú predstavu o pozícii a myslel si, že je pre ňu moc technický. („Nejsem ten typ, který by měl něco prodávat a konzultovat. Jsem technik a v tom se vyznám nejlíp.“). Pohovor je však pohovor a tak som začal zisťovať pozadie jeho práce, jeho úspešne zrealizované projekty, jeho vnímanie danej pozície a ďalšie smerovanie. Po pohovore nám ešte ostal čas a začali sme sa baviť o technológiách – ako ovplyvňujú dnešný svet, ako vplývajú na ľudí, ktorí tieto technológie používajú. Mal veľmi zaujímavé postrehy. Hovorili sme o Facebooku, o jeho výhodách a nevýhodách, o Googli, o virtuálnych vzťahoch, o plytkej spoločnosti, o ľudoch, ktorí nejdú dostatočne hlboko k tomu, aby pochopili to, čo sa deje v nich a okolo nich. Dal mi niekoľko príkladov ako dnešní mladí ľudia plávajú po povrchu vecí, ktoré zažívajú, riešia alebo sa o nich učia. Povedal, že znalosti, ktoré sú voľne dostupné na internete spôsobujú tento fenomén „plávania po povrchu“. Aký paradox. Čím viac informácií máme, tým menej ideme do hĺbky ich poznania. Prinútil ma rozmýšľať.

Na tomto príklade chcem demonštrovať silu prvého dojmu. Môj prvý dojem z neho bol taký, že predo mnou sedí čistý technik – veľmi technicky orientovaný človek, bez veľkej sociálnej interakcie, emočne odťažitý. Na konci nášho rozhovoru (nie pohovoru) som ho vnímal ako rozhľadeného človeka so schopnosťou ovplyvniť ostatných, dostať sa rýchlo a jasne k pointe veci, argumentovať. Aká zmena! Bola to ale naozaj zmena alebo som len niečo nevidel na začiatku, čo bolo zjavné na konci? Nevytvoril som si v sebe o tomto chlapovi len určitú predstavu? Musím povedať, že áno. Tento pohovor mi dal lekciu, veľké učenie, o ktoré sa chcem s vami podeliť (aby sme šli dostatočne hlboko a neplávali len po povrchu):

  1. Nenechajte sa zmiasť prvým dojmom – vážne, dajte si čas a počkajte minimálne pol hodinu, než niekoho začnete hodnotiť. A to nielen pri pohovore – v živote, vo vzťahoch, pri obchode, kdekoľvek.
  2. Vytvorte priestor, kde diskusia bude prekvitať a kde sa kandidát môže naplno prejaviť – budťe zvedaví, so záujmom pokladajte otázky, vyjadrujte svoj názor a nechajte naň kandidáta reagovať.
  3. Pripravte sa na začiatku na to, že na konci môžete byť prekvapený tím, čo pred sebou uvídíte –  inými slovami povedané skvelí kandidáti môžu byť na konci hrozní a tí hrozní môžu byť skvelí. Vašou zodpovednosťou je toto zistiť, odhaliť.

To čo vidíme, nie je často to, čo dostaneme

Videli ste niekedy na pohovoroch ľudí, ktorí boli ostýchaví, nepriebojný ale v konečnom dôsledku veľmi výkonní – takí, ktorí vás každý deň stále viac a viac pozitívne prekvapovali? A pravý opak? Ľudí, ktorí boli na pohovore skvelí, komunikatívni, odvážni, ale v skutočnosti sa prejavili úplne opačne a nepodali taký výkon, aký ste od nich očakávali  – každým dňom vás stále viac a viac sklamávali. Viem, že áno.

Budťe preto opatrný, keď si budete vyberať nového človeka do svojho tímu. Nepreceňujte osobnosť kandidáta a prvý dojem, ktorý vytvára. Zostaňte s ním minimálne 30 minút. Pýtajte sa ho na výsledky, realizované projekty, tímové a individuálne úspechy – vnímajte ako pracuje, aký má prístup, ako sa dokáže prispôsobovať rôznym podmienkam atď. A až potom zhodnoťe, či je ten správny pre váš tím.

Peter