picjumbo-com_hnck1211

Ste skvelý?

Peter Repčík / 8.1.2013

Častokrát keď pozerám nejakú TED či inú konferenciu, vidím speakrov začínať svoje príspevky rôznymi príbehmi o niekom, kto ovplyvnil ich život, o rodičovi, prarodičovi, veľmi dobrom priateľovi či dokonca šéfovi, na ktorom vždy ukážu pointu svojho príbehu. A vy cítite, že ten, o kom hovoria, bol skvelý. Chceli by ste ho spoznať a radi by ste sa ním porozprávali.

Musím povedať, že by som takýchto ľudí takisto rád zažil. Priznám sa, prišiel som do Prahy s tým, že by bolo perfektné učiť sa od niekoho, koho budem obdivovať  – koho si budem vážiť za jeho rady, múdrosť, vedenie, prísnosť či podporu. Prešiel som 4 firmami a nikde som takého človeka nenašiel.  Najbližšie k tomu mala asi moja prvá šéfka, ktorá mi síce veľa dala (paradoxne  tým, že ma nechala robiť si veci po svojom), ale časom, keď sa začala venovať svojim aktivitám a nie firme, som na ňu zanevrel. Následne som zažil šéfov, ktorí boli buď odtiahnutí (všetko si nechávali pre seba) alebo som ich prevyšoval.

Keď som bol v roku 2008 na prvej koučingovej konferencii na Slovensku, zažil som si jedno cvičenie, ktoré s nami robil John Whitmore. Spravil s nami krátku vizuálizáciu, ktorej cieľom bolo myslieť na niekoho, kto pozitívne ovplyvnil náš život. Vtedy som si spomenul na svojho učiteľa dejepisu, pána učiteľa Čuntalu. Bol to výnimočný učiteľ. Pri spomienke na neho som sa usmieval. Prvá otázka vizualizácie bola „Čo daný človek robil, že ste ho mali tak nesmierne radi?“. Pán učiteľ Čuntala nám dával úlohy – napríklad ste mohli dostať jednotku za to, že ste pre triedu vymysleli krížovku v ktorej sa skrývali odpovede na otázky z dejepisu a tajničkou k téme danej hodiny  – alebo osemsmerovku. Učenie s ním bola zábava. Tešil som sa na každú hodinu dejepisu. A keď prišiel náhodou suplovať, vedeli sme, že s nami bude robiť niečo kreatívne. Druhá otázka vizualizácie bola „Aký ste mali zo seba pocit?“ Pri pánovi učiteľovi Čuntalovi som sa cítil schopne. Cítil som sa výnimočný, hodnotný a kreatívny.

Prečo Vám to píšem? Za prvé preto, lebo si myslím, že takýchto ľudí je tu málo. Rád by som videl okolo seba viac ľudí, ktorí na Vás zanechajú svoj pozitívny odtlačok, ktorí vás pozitívne zasiahnu tak, že na nich budete spomínať  a rozprávať o nich príbehy. Za druhé, chcem toto zamyslenie prepojiť na leadership. Mnoho sa teraz rozpráva o leadershipe ako o nejakej vede, čo sa musí naučiť a natrénovať –  malo by to vyzerať asi tak, že budete stáť pred masami a rozprávať k svojim podriadeným takým spôsobom, že si všetci sadnú na zadok a budú skandovať vaše meno.

Čo keby sme na leadership pozerali z veľmi jednoduchej perspektívy – z pohľadu pozitívneho vplyvu na svoje okolie a medziľudskej interakcie. Čo ak by sa leadership meral tým, koľko ľudí sme posunuli ďalej, koľko ľudí sme podporili na ich ceste, koľkým ľudom sme dodali odvahu či koľkým ľudom sme boli ochotní povedať nepríjemnú pravdu, ku koľkým ľudom sme boli úprimný a koľkým ľudom sme povedali, že nám na nich záleží. Nasledovali by ste takéhoto človeka? Podporili by ste ho, keby Vám povedal: „Teraz ťa potrebujem“? Opätovali by ste mu všetko, čo pre vás spravil on?

Pamätajte:

  1. Leadership je o vašom vplyve (pozitívnom) na okolie
  2. Leadership ide z vás – budťe sami sebou
  3. Leadership je o práci na sebe samom, pretože cez svoj osobný rast budete posúvať ostatných

Dajte mi vedieť, ak máte niekoho, kto pozitívne ovplyvnil váš život. Napíšte mi, čo robil a aký pocit zo seba ste v ten moment mali.

Peter